Koľko pracujú Európania?

Ako veľa pracujeme sa môže medzi rôznymi krajinami výrazne odlišovať, a to aj v rámci európskych hraníc. Štáty sa líšia nielen počtom sviatkov a dní pracovného pokoja, ale aj základným počtom dní dovolenky, na ktorú majú zamestnanci nárok. V Shopalike sme sa pozreli na 31 európskych krajín aby sme zistili, ktorá krajina pracuje najviac, a kde si užijú najviac voľna v roku.

Zákonný pracovný čas a odpracované hodiny sa môžu líšiť, a to výrazne

Hádam každý má niekedy pocit, akoby v práci trávil každú bdelú minútu. V skutočnosti to tak nie je, no dáta ukazujú, že Európania vo všeobecnosti trávia v práci viac času, ako sa od nich oficiálne vyžaduje. Na mape môžete vidieť, koľko pracovných hodín týždenne je v jednotlivých krajiných plný pracovný úväzok, a koľko hodín priemerne obyvatelia danej krajiny skutočne týždenne odpracovali. Napríklad na Islande plný pracovný úväzok znamená 40 hodín týždenne, Islanďania priemerne týždenne v skutočnosti odpracujú 44,5 hodín. Na opačnej strane spektra sú krajiny ako Dánsko, kde plný pracovný úväzok je 37 hodín týždenne. Dáni v priemere strávia v práci týždenne 1 hodinu naviac. To znie celkom dobre, nie?

Kto za rok odpracuje najviac?

Tento diagram ukazuje, koľko dní strávia naši európski susedia v práci. Môžeme tu napríklad vidieť, že Gréci, ktori priemerne odpracujú 44,17 hodín týždenne, teda strávia prácou celkom 256 osem hodinových pracovných dní v roku. Na opačnej strane spektra je Dánsko, ktoré pri týždennom priemere 38,52 odpracovaných hodín nazbiera celkom 216 osem hodinových pracovných dní.

Kto v Európe má najviac voľna?

Každý počas roka potrebuje čas na oddych a relaxáciu. Okrem víkendových sobôt a nedieľ majú zamestnanci nárok tiež na voľno počas štátnych sviatkov a dní pracovného pokoja a na dovolenku. V zhrnutí vľavo nájdete zoznam krajín s najvyšším počtom voľných dní a krajín, ktoré majú voľna najmenej. Pre tento výpočet boli zo zoznamu vyradené sviatky, ktoré sú vždy v nepracovný deň.

Ak sa pozrieme na počet dní voľna počas roku, zistíme, že Malta a Veľká Británia kraľujú rebríčku s celkovým počtom 38 voľných dní. Na Malte sa obyvatelia tešia zo 14 štátnych sviatkov a zákonné minimum pre počet dní dovolenky je tu 24. Veľká Británia dopraje zamestnancom až 28 dní dovolenky. Na úplnom spodku tohto rebríčka sa umiestnilo Švajčiarsko, kde majú zamestnanci okrem víkendov k dispozícií iba 29 dní voľna. Slovensko sa umiestňuje niekde v strede. K zákonnému minimu 20 dní dovolenky si Slováci môžu pripočítať až 15 štátnych sviatkov a dní pracovného pokoja. K víkendom nám teda pribudne celkom 35 dní voľna v roku.

Slovensko vs Európa: Kde sa pracuje najviac?

Väčšina ľudí má podrobný prehľad o tom, na koľko voľna majú v roku nárok, a ako dlho musia byť v práci. Ako sme však na Slovensku na tom v porovnaní s našimi susedmi a euróspkymi krajinami, kde sa pracuje najmenej a najviac?

40 hodín, plus - mínus

Na Slovensku je štandardný pracovný čas zamestnanca na plný úväzok 40 hodín týždenne. Podľa dát agentúry Eurostat sme však za rok 2018 v priemere týždenne odpracovali 41,12 hodín. Ak sa pozrieme na pracovný výkon našich susedov, tak zistíme, že týždenne odpracujeme veľmi podobné množstvo času. O trochu viac sa narobili susedia v Rakúsku, ktorí v práci strávili priemerne 42,57 hodiny týždenne. Najmenej času z celej Európy v práci týždenne strávili za uplynulý rok Dáni (38,52 hodiny), Nóri a Francúzi. Najviac naopak Švajčiari, Gréci a Islanďania, ktorí týždenne odpracovali až 44,47 hodiny.

Viac sviatkov, viac voľna?

V jednom ohľade si však Slovensko drží absolútne európske prvenstvo. Spolu s Cyprom sa môžeme tešiť z najvyššieho počtu štátnych sviatkov a dní pracovného pokoja. Na jeden rok ich u nás pripadá až 15. Znamená to teda, že si užijeme viac voľna, ako zvyšok Európy? Nie tak celkom. Ak všetky štátne sviatky a dni pracovného pokoja (za predpokladu, že máme šťastie a všetky pripadnú na pracovný deň) spočítame so základným počtom dní dovolenky (spolu 35 dní), bez víkendov nám stále ostane 225 dní v roku*, kedy sa ráno musíme zdvihnúť z postele a odísť do práce. A to nám na víťazstvo v rebríčku nestačí.

Týždeň nadčasov

Ak sa teda pozrieme na počet dní, ktoré by sme podľa kalendára mali stráviť v práci (225) a skutočne odpracovaný čas za rok 2018 podľa agentúry Eurostat (232 8-hodinových dní), zistíme, že na nadčasoch priemerne nazbierame až 7 pracovných dní v roku. Dáni, ktorí týždenne odpracujú najmenej, ušetria ročne až 9 dní. Za nimi nasledujú Nóri, ktorí ročne ušetria celý týždeň. Nasleduje Francúzsko, ktoré sa medzi krajinami, kde zamestnanci odpracujú týždenne najmenej, umiestnilo na treťom mieste. Napriek tomu, že stále pracujú menej ako väčšina Európy, nazbierajú ročne 5 pracovných dní nadčasov. Švajčiari, tretí najpracovitejší národ v Európe, odpracujú na nadčasoch 17 dní v roku. Nasledujú Gréci s úctyhodným počtom 19 dní nadčasov. A rebríček uzatvárajú Islanďania, ktorí na nadčasoch odpracujú až 29 dní v roku.

Je dlhší pracovný týždeň automaticky znakom vyššej produktivity?

Dlhší pracovný týždeň neznamená automaticky vyšší pracovný výkon ani produktivitu. Podľa niektorých štúdií bežný zamestnanec strávi až 20-30% svojho času pauzami a inými vyrušeniami. Vo Švédsku tiež testovali 6-hodinový pracovný deň. Tento test ukázal zvýšenie produktivity a zníženie počtu dní, ktoré zamestnanci strávili na maródke. Pozitívny efekt kratšieho pracovného týždňa sa však stráca v pracovných oblastiach, kde neexistuje jasné oddelenie pracovného času a osobného voľna. Zamestnanci tiež môžu pociťovať zvýšenú úroveň stresu, ak majú pocit, že v priebehu 6 hodín nemajú dostatok času na vykonanie svojej práce.

Ak teda snívate o krátkom pracovnom týždni, mali by ste zvážiť sťahovanie do Dánska alebo Nórska, ktoré tiež pravidelne obsadzujú vrchné priečky rebríčka výšky platov. Neodporúčame naopak Island, kde na nadčasoch odpracujete až 29 dní.